Z Histórie

Belanský ľudový odev nadväzoval na starodávne oblečenie starých Slovanov. Bol pôvodne prírodnej, neskôr bielej farby. Obyvatelia belanskej oblasti si ho postupom času prispôsobovali podmienkam v ktorých žili, ženy ho začali skrášľovať charakteristickou belanskou výšivkou. Na potulkách po Slovensku sa Jozefovi Mánesovi, známemu českému maliarovi, tak zapáčil belanský kroj, že ho zachytil na známom akvareli s názvon „Marína Kurincová“. Ľudová výšivka sa na Slovensku uplatňovala ako ozdoba odevu, ako aj ozdoba bytových textílií. Výšivku preto pokladáme za najrozšírenejší a najcharakterickejší prejav ľudového umenia na Slovensku. Ľudová výšivka skrýva v sebe neskutočné množstvo symboliky a tradícií. Slovenské ľudové výšivky predstavujú precíznu prácu žien, ktoré žili ťažkým životom a napriek tomu po večeroch pri sviečkach vytvárali krásu. Pre Slovensko je charakteristické, že každá dedinka, či oblasť má úplne iný, pre ňu charakteristický kroj. Kedysi sa podľa oblečenia dalo zistiť, odkiaľ človek pochádzal, či bola žena slobodná, alebo vydatá, či mala smútok, akému remeslu sa muž venoval a aké mal spoločenské postavenie.