Belanská výšivka

Bola typickou ozdobou nielen belanského kroja mužov a žien, ale aj predmetov bežnej potreby, ako boli obrusy, podušky a prikrívky. Belanská výšivka pôvodne nebola veľmi pestrá. Bola vyšívaná na bielom podklade. Ako podkladový materiál sa používalo hlavne plátno, najskôr to bolo tzv. zrebné plátno, ktoré sa robilo doma z konope, alebo ľanu. Po prvej svetovej vojne začali používať bavlnené nite, do ktorých vpletali konopné. Okrem plátna používali aj ovčiu vlnu, ktorú farbili a tkali z nej látky na kabanice, nohavice a kožúšky. Belanky najskôr vyšívali konopnou cvernou a používali veľmi jemné farby. Na starých vzoroch prevládala žltá farba a jej odtiene, volali ju cirková. Bol to odtieň žltej do okrova až zlata. Odtiene oranžovej sa volali rúdená. Fraby výšivky zohľadňovali aj významné udalosti v živote belanských predkov: -cez pôst alebo na pohreby boli kroje vyšívané fialovou farbou -pestrofarebné boli kroje svadobné alebo sviatočné -každodenný odev bol vyšívaný skromne alebo nebol vyšívaný vôbec, prípadne nosili starší obnosený sviatočný odev. Postupne ako začali muži odchádzať za prácou do sveta, sa do výšiviek dostali nové odtiene bavlniek, ktoré si buď farbili prinesenými farbivami, alebo nosili nové druhy bavlniek pestrých farieb.

Belanská výšivka bola vyšívaná trojakým spôsobom:

-na stehi: stehy sa ukladali tesne vedľa seba a vytvárali geometrické tvary, ak sa vyšívačka pomýlila o jeden steh, celý vzor išiel na krivo
-na tahano: nitky sa po dĺžke vyťahovali, na priečnych sa vyšívalo
-na vyrezávano: vzorček sa obšil a nitky sa potom vyrezali
-vibieranie-vyšívalo sa iba na zástere a bolo to veľmi náročné, robili ho len zručné vyšívačky

Vzory vyšívania:

-na srcá- vzorček bol v podobe sŕdc, ak sa dotýkali špicami, volal sa boškávané srdcá..podľa počtu sŕdc v rade sa výšivka volala napr. na štyri boškávané srdcá, alebo na osem sŕc
-na kluki- vzor mohol byť rôzny, kľučky vyšívali ležato, alebo postojačky, podľa toho sa vzory volali na ležaté kľuky, na stojaté kľuky...tak isto mohli mať aj iný počet ako u srdiečok...napr. Na štyri ležaté kľuky…
-na ruže- vzorov na ruže bolo tiež viac...záleží na tom, aké mali tvary jednotlivé ružičky, mohli byť ohrázané ruže, prekuvané, strapaté, alebo na vidličky...počty boli podobné ako v predchádzajúcich vzoroch, napr. na štyri ruže, na štyri prekuvané ruže...a pod.
-na mehenickú firmu, na pohárki, na slivečky, na ohrebielka, na ostročky, na očká, na perká..
Najhodnotnejšie sú tie na zrebnom plátne, lebo sú najstaršie.

Rámenie:

Kedysi si rámenie robila každá žena sama, neskôr to v dedine robilo len pár žien, ku ktorým si ostatné dávali riasiť. K tejto práci bolo treba veľkú drevenú dosku, na ktorú sa pripevnila nejaká látka.. na ňu sa „šorčík“ položil hladkou stranou naspodok a na vrch sa dala zadná časť, ktorá sa riasila. Spodná časť musela bzť vystretá a nesmela sa krčiť. Žena ešte potrebovala nádobu s vodou, ktorú používala na ten kúsok plátna, ktorý práve rámila. K práci nevyhnutne potrebovala aj dlhé nechty, lebo jednotlivé rámy boli veľmi drobné. Najprv sa skosina riasila od hora dole po celej dĺžke rám po ráme, a potom sa priberali po „spošika“ strihanej strane. Zadná časť širca musela bzť uriamená tak, aby bola široká ako predný diel. Keď bol celý zadný diel hotový, nechal sa sušiť na slnku 2-3 dni.