Popis kroja

Vznik a vývoj Belanského ľudového odevu ovplyvnili predovšetkým geografické a klimatické podmienky, ktoré si vyžadovali takmer po celý rok teplé oblečenie. Materiál na jeho zhotovenie poskytovala príroda-kože, kožušiny, rastlinné a živočíšne vlákna-ľan, konope, ovčia vlna. Odev naznačoval, k akej spoločenskej vrstve jeho nositeľ patril, čím sa zaoberá, ba poukazoval aj na jeho vkus a zručnosť. Pri výrobe jednotlivých súčastí kroja sa kládol dôraz na trvanlivosť: napríklad kožuch, čižmy, baranica či halena museli vydržať celý život a často sa aj dedili z pokolenia na pokolenie. Belanský ľudový kroj je bielej farby a patrí do skupiny belansko-čičmianskeho typu. Je vyšívaný a svojimi prvkami a výrazom uchováva veľa prvkov slovanského typu.

Mužský kroj

Tvorila košeľa z domáceho plátna. Zapravovala sa do gací. Gace boli nohavice z polohrubého plátna, neskôr sa nosili ako spotki, spodný odev pod súkenné nohavice, ktoré boli biele, alebo sivé. Vrchným odevom boli haleny, v yime hrubé, siahajúce po kolená. Rukávy mali po celej dĺžke rovnako široké. Po dome chodili muži v súkennom bielom kabáte, ktorý sa volal kabanica. Siahala len po pás, priliehala k telu a rukávy mala vyšité. V zime nosili muži aj ženy kožúški. Na hlavách nosili klobúky-širáky zhotovené z čierneho súkna. Na nohách nosili v lete krpce, do nich sa zavíjali nohy do nohavičiek (ponožkz). Ženy ich plietli z bielej alebo čiernej ovčej vlny. Okrem nich sa nosili aj onuce, boli to kusy plátna, do ktorých sa nohy omotali a obuli do krpcov. V zime nosili čižmy z teľacej kože. Do nich nosili kamaše. Okrem krpcov nosili aj papuče a do nich návlaky.

Ženský kroj

Skladal sa z niekoľkých častí. Základom odevu bol rubač z ľanového plátna, ktorý si ženy obliekali priamo na telo, mal funkciu košele a spodnice. Skladal sa z dvoch častí, prvú časť tvorilo oplecko. Zospodu na oplecko prišla širšia sukňa, ktorá nahrádzala spodnicu. Tvorila druhú časť. Skladala sa zo štyroch až šiestich dielov, volali sa skosini. Cez rubač sa okolo pása ovinoval širší pás, pletený z červenej ovčej vlny, dlhý asi 2m. Sukňa-šorec, sa skladala z dvoch častí, z prednej a zadnej. Bola prekrytá zásterkou-fertuchou. V strede bola zošitá stehom, ktorý sa volá mreška. Zadná časť sukne sa skladala z ôsmich skosin plisovaných-urámených. Rámenie bola zložitá práca, ktorú robili len niektoré ženy. Na vrch na oplecko sa obliekli rukávce, ich predný aj zadný diel sa volali stani-boli krátke, siahali pod prsia nariasené boli po celej dĺžke. Tesne okolo krku sa nachádzal obojek s vyšívanou furmičkou. Pod obojek sa našila čipka, ktorá plnila funkciu golierika. Nakoniec sa pod krk pri rásporku uviazala mašľa. Keď sa rukávce a golier oprali, znovu sa nariamili. V lete nenosili ženy žiadne nohavičky, v zime nosili galoti, ktoré siahali pod kolená. Na koniec uviazali šnorku alebo stuhu. Nevesty mali na hlave veniec s particami rôznych farieb, podobné mali aj družbovia na palici a na zástave. Vydaté ženy mali veľmi originálne uoravenú hlavu, charakteristickú pre Valaskú Belú. Hlavu nosili ženy upravenú do šati-vlasy boli hladko učesané, rozdelené na pútec, sčesané dozadu, upletené dva vrkoče, v ktorých bola vpletená šnorka. Na to sa dala grguľa, ktorá mala dva vankúšiky valcovitého tvaru. Vrkoče sa omotali smerom zhora nadol na vankúšiky. Na upravené vlasy sa dal čapiec. Na čapiec sa dal dlhý vyšívaný pás z plátna-podvika. S takto upravenými vlasmi chodili celý čas a nedávali si ich dole ani na noc. Najjednoduchšou vrchnou časťou bola plachta, v zime ju vystriedali rôzne kožúchi a hune. Základnou obuvou žien boli krpce, ušité z krpčoviny. Ďaľej to boli súkenné papučky a k tomu mali vlnené štrimfle. Neskôr si kupovali topánky.